Bol jeden chlapec, ktorý sa volal Cvajguľko. A každý deň sa šmýkal po zábradlí. Domovníka to veľmi hnevalo, tak na zábradlie pribil klinec. A na ďalší deň hovorí domovník Cvajguľkovi:
– No čo Cvajguľko, do školy, do školy?
A Cvajguľko na to:
– Ja už nie som Cvajguľko, ja som len Cvaj, guľky ostali na zábradlí.
V škole prebieha pracovné vyučovanie. Učiteľ hovorí o bezpečnosti práce a uvedie príklad:
„Išiel chlapec po ulici a spadla mu na hlavu tehla. Chlapec umrel. A raz išlo dievča s prilbou, spadla na ňu tehla
a ona sa iba usmiala a šla ďalej.“
Na to sa ozve Móricko:
„Áno, tu poznám, dodnes chodí v prilbe a usmieva sa.“