Čierny humor

V húštine za Kysakom sa vadia dva ohlodané trupy.
– To bol tvoj nápad, dať sa zjesť kanibalom!
– A ako som mohol vedieť, že urobí polovičnú prácu?!
– Dnes nesmieš veriť ani kanibalovi!

Náčelník kanibalov hovorí kuchárovi:
„Budeme musieť prestať loviť ľudí pomocou tých mín… celému kmeňu sa už zunovali strapačky…“

Nudím sa ako Marika Gombitová na telesnej.

Pýta sa spolužiak spolužiaka na vozíku:
– Cvičíš?

Počas sčítania ľudu niekto zvoní pri dverách. Dedko otvorí a tam smrtka.
– Dobrý deň. Odčítanie ľudu.

Cestovateľ rozpráva o kolegovi, ktorý sa dostal do rúk kanibalov.
– A vy ste ho nemohli zachrániť? – pýta sa jedna z prítomných žien.
– Bohužiaľ, keď som prišiel bol už z jedálneho lístka vyškrtnutý.

Na koľajniciach leží samovrah. Keď okolo neho prechádza železničiar, prihovorí sa mu:
– Človeče, vstávajte! Máte to márne, dnes sa vlaku nedočkáte… štrajkujeme!

Policajti sa dostavili k havárii dvoch vozidiel. Policajt vytiahol vodiča z auta, podoprie ho o strom a kričí:
– Je to dobré, je živý, ešte mu idú hodinky!

Odsúdeného na smrť sa pred popravou pýtajú:
– Máte nejaké posledné želanie? Cigaretku, slivovičku, koňačik…?
– Nie, ďakujem! Škodí to zdraviu!

Väzeň sa pýta nového kolegu:
– A ty vlastne za čo sedíš?
Oslovený priznáva:
– Je pravda, že určité veci zle chápem.
– Prosím?
– Povedali mi, že ženy treba dobýjať. Tak som tú moju dobil tak, že som potom skončil až tu.