Ráno stáli vojaci vedľa skriniek s osobnými vecami, aby si ich čatár mohol prezrieť. Každému niečo vytkol a nakoniec sa zastavil pri poslednom vojakovi. Prešiel prstom po zrkadielku na dvierkach skrinky, na ktorom bol prach, ukázal naň a povedal:
– To nie je pekný pohľad, vojak!
Majiteľ skrinky zvučne odvetil:
– S tým sa nedá nič robiť, to je vaša tvár!